Gustav Mahler (1860-1911) / Lieder eines fahrenden Gesellen (1885)
Tovarišov príbeh má autobiografické črty. Mahler doň projektuje svoje učňovské roky, keď po boku veľkých dirigentov zbieral skúsenosti v rôznych operných divadlách monarchie, aby sa napokon sám stal majstrom.
Izraelský klavirista a skladateľ Arnon Zimra zaranžoval Piesne potulného tovariša pre soprán, klarinet a klavír. A naše trio sa do nich s nadšením pustilo …
Prvá pieseň s názvom Keď milá svadbu má líči tovarišov žiaľ nad stratou svojej milovanej, ktorá v láske dala prednosť inému (v ženskej interpretačnej verzii je to pochopiteľne, opačne). Tovariš sa nadchýna krásami sveta, no ani tie nedokážu potlačiť jeho smútok a clivotu.
Druhá pieseň V poli kvitol divý mak je najoptimistickejšou časťou cyklu. Je výrazom radosti a holdom prírodnej kráse, spodobenej vtáčím spevom a rannou rosou. Tovariš si však v závere piesne uvedomuje, že jeho šťastie je len chvíľkové a svoju lásku späť už nezíska.
Vášnivá pulzácia tretej piesne cyklu Nôž, čo ma v hrudi páli vyjadruje stav tovarišovho zúfalstva; všetko naokolo mu pripomína nešťastnú lásku a hrdina je ňou čoraz väčšmi posadnutý.
V záverečnej piesni Dve belasé oči tovariš už len nostalgicky spomína na časy prežité so svojou láskou a vyjadruje túžbu ľahnúť si pod rozkvitnutú lipu s padajúcimi kvetmi a definitívne spočinúť v lone prírody.
Vznik diela ... Piesne potulného tovariša sú Mahlerovým prvým piesňovým cyklom. Štvorčasťové dielo pre nízky mužský hlas, často zaznievajúce aj v ženskej interpretácii, vzniklo ako plod skladateľovej nešťastnej lásky k sopranistke Johanne Richterovej, s ktorou sa Mahler zoznámil počas dirigentského pôsobenia v kasselskej opere. Mahler začal piesne komponovať v decembri 1884, dokončil ich o rok neskôr a medzi rokmi 1891 a 1896 podrobil partitúru diela dôkladnej revízii. Autorom textov, vznik ktorých inšpirovala zbierka nemeckej ľudovej poézie Chlapcov čarovný roh, bol Mahler sám.